História

Prvá písomná zmienka o osídlení katastra obce z roku 1332 uzatvára dlhé obdobie jeho rozvoja bez písanej histórie. Územie Včeliniec patrí k tým mimoriadnym miestam, ktoré vďaka priznivým pôdnym klimatickým podmienkam a vhodnému komunikačnému situovanie neďaleko rieky Slanej bolo sústavne osídlené v praveku a v rannej dobe dejinnej.

Najstaršie stopy osídlenia v katarstri obce predstavujú nateraz ojedinelé kamenné úštepy z obdobia staršej doby kamennej patriace jej strednému obdobiu .

Obzvlášť pozoruhodné a európsky významné sú z katastra včeliniec pamiatky z neskorej doby kamennej /eneolitu/.
Poloha Feketesár bola aj v tomto období atraktívna pre život. Svedčia o tom nálezy kostrových hrobov bodrog- keresztúrszkej kultúry / 3 300 - 2 800 pred n. l./, ktorá sem prenikla z východného Slovenska.

V staršej fáze badenskej kultúry tu existovalo sídlisko. Európsky významné sú predovšetkým výnimočné nálezy zo stredného eneolitu / 2 800 - 2 200 pred n.l. /. Spomedzi ôsmich žiarových hrobov sa v hrobe čislo jedna našlo
päť antropomorfných urien , v ktorých bol uložený popol zosnulých. Podobné urny sa našli v Turecku /Trója/.
Urny boli uložené pod mohylovými násypmi, ktoré predstavujú jedny z najstarších mohýl v strednej Európe.

V dobe bronzovej dosiahlo praveké osídlenie Včeliniec svoj vrchol. Vtedy ťažisko osídlenie bolo na polohe Lászlófala. Už v roku 1907 sa tu našiel depot bronzových predmetov, ktorý obsahoval 117 kusov šperkova a zbraní.
V polohe Lászlófala sa uskutočnil sprvu zisťovací v rokoch 1985 - 1991 systematický archeologický výskum.
Počas neho sa našli tri hromadné nálezy keramiky, z ktorých jeden možno spojiť s kultom a obradným pitím.
Neďaleko kovolejárskej dielne sa objavil aj druhý hromadný nález bronzových predmetov. Oba depoty bronzov sa radia k tým hromadným nálezom, aké sa Karpatskej kotline vyskytovali v 15.stor. pred n. l. Výskum dokázal, že táto dominantná poloha vystupujúca z inundácie rieky Slanej bola kontinuálne osídlená od staršej doby bronzovej
/hatvanská kultúra, otomanská kultúra / cez strednú dobu bronzovú / pilinská kultúra / až po mladšiu a neskorú dobu bronzovú / kyjatická kultúra /.

V mladšej a neskorej dobe bronzovej v čase kyjatickej kultúry / 1 100 - 700 pred n.l. / sa centrum osídlenia posunulo na polohu Temetó alja a na polohu Éger feli, pričom okrajom zasahovalo aj na polohu Halomszer.
V tejto časti obce sa dodnes črtá násyp jednej z najväčších slovenských mohýl. V roku 1908 sa tu uskotočnil vtedy jeden z najväčších archeologických výskumov na Slovensku. Mohyla mala priemer 70m a výšku 7 m. Revíznym výskumom v rokoch 1991 - 1992 sa zistili jej konštrukčné prvky a potvrdilo sa datovanie do staršej doby železnej
/700 - 400 pred n.l./. Je veľmi pravdepodobné, že tu bol pochovaný významný predstaviteľ vládnucej vrstvy vtedajšej spoločnosti.

Osídlenie v dobe rímskej na územá Včeliniec nebolo síce tak intenzívne, ale ojedinelé nálezy sa objavili tak v polohe Feketesár, ako aj v polohe Lászlófala. Obdobie sťahovanie národov v 5.-6. stor. je všeobecne málo prebádané. Je príznačné, že aj z toho obdobia sa v katastri obce našiel doklad osídlenia.

Sídlisko starých Slovanov sa zistilo pri záchrannom výskume nielena na okraji katastra v polohe Ostroga, ale aj v okolí Obecného úradu a v polohe Éger feli. Slovanské pohrebisko sa síce zatiaľ nezistilo, ale v plášti mohyly v polohe Halomszer sa objavil ojedinelý hrob z 9. storočia.

Archeologický výskum vo Včelinciach a cenné praveké pamiatky sa stali jednou zo zastávok exkurzie účastníkov svetového archeologického kongresu v roku 1991. Emblémom tohto kongresu sa stal unikátny bronzový závesok z depotu objaveného v roku 1907, ktorý imituje motív, aký bol použitý na pečatidle z náleziska Mochlos na Kréte.